V rámci príležitosti začatia diecézneho procesu blahorečenia Janka Havlíka, ktoré sa uskutoční dňa 9. júna 2013 o 15,00 hodine vo farskom kostole sv. Michala Archanjela v Skalici, by sme Vám radi – aspoň takto biograficky – priblížili, kto to vlastne Janko Havlík bol.
1928
Janko Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce (na Záhorí ) ako prvorodený syn zo štyroch detí Karola a Justíny rod. Polákovej. Jeho detstvo a mladosť boli ovplyvnené materiálnou chudobou, no duchovným bohatstvom, ktoré vlastnili jeho rodičia, ale najmä Jankova teta Angela – neskôr – rehoľným menom – sestra Modesta.
Detstvo
Janko chodieval peši osem kilometrov do meštianskej školy v Holíči. Navyše v otcových čižmách a občas aj s krajcom chleba s lekvárom namiesto obedu. Ak by sme si ho už v rannom detstve predstavovali ako hotového svätca, naša predstava by asi nebolo príliš reálna, lebo on bol veľmi učenlivý – v dobrom i v zlom…Za jeho hriechy a prehrešky ho musela mamka karhať viac než často – ako na to spomína aj Jankov brat Anton.
Apoštolská škola
Prelomovým pre Janka je rok 1943, kedy prichádza do Banskej Bystrice a stáva sa chovancom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Lenže v auguste 1944 vypukne povstanie a chovanci Misijnej spoločnosti sú najprv premiestnený do Trnavy a potom domov… Avšak hneď po skončení II. svetovej vojny sa Janko vracia naspäť do svojho vincentínskeho spoločenstva v Banskej Bystrici a pokračuje v štúdiu – avšak – už za radikálne sa meniaceho režimu. Jedným z mnohých paradoxov jeho života je napríklad vec, že presne v čase jeho maturitnej skúšky (máj 1949) IX. zjazd KSČ si vytýčil plán likvidácie náboženstva a katolíckeho školstva, ktorý ovplyvní aj nasledujúci vývoj Jankovej situácie…
1950
Už v ,,barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája 1950 je Janko spolu s ostatnými novicmi násilne vyvezený z Apoštolskej školy do ,,preškolovacieho ústavu“ v Kostolnej a následne poslaný na nútené práce na stavbu ,,Priehrady mládeže“ do Nosíc pri Púchove. Odtiaľ ho však už koncom augusta pošlú domov. No Jankovo pevné rozhodnutie zvíťazí a on zostáva verný svojmu povolaniu – a preto hneď odchádza do Nitry , kde si spolu s bratom Antonom nájdu podnájom. Janko sa spojí so spolubratmi a všetci šiesti bývajú na podnájme pod Kalváriou, samozrejme pod vedením špirituála. Súkromne – popri zamestnaní – pokračuje v teologickom štúdiu a formácii. Avšak, 29. októbra 1951 vtrhne do podnájmu ozbrojená sila ŠTB a Janka spolu s ostatnými zatknú.
Súdny proces
Jeho vyšetrovacia väzba spolu s nepredstaviteľným mučením trvala 15 mesiacov. V februári 1953 sa koná v Nitre súdny proces ,, Štefan Krištín a spol. – Janko je odsúdený za velezradu na 10 rokov. Výkon trestu začína spĺňať v uránových baniach v Jáchymovskom tábore ,,ROVNOSŤ“. V priebehu týchto desiatich rokov vystrieda viacero pracovných táborov ako MUKL – Muž Určený K Likvidácii. Koncom leta 1958 je však Janko druhýkrát obžalovaný – pre svoju misijnú službu spoluväzňom a je eskortovaný do vyšetrovacej väzby v Prahe – Ruzyni. A rozsudok? Ešte jeden rok väzenia navyše. Lenže jeho zdravie následkom nesmierneho fyzického a psychického týrania je už v roku 1960 natoľko chabé, že ho musia poslať do väzenského lazaretu vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch je z Valdíc, ako nepoužiteľný, definitívne odsunutý do väzenskej nemocnice v Ilave. 29.októbra 1962 je konečne prepustený na slobodu. No jeho zdravie je veľmi vážne podlomené.
Smrť
Zomiera na sviatok svojho patróna sv. Jána Evajelistu dňa 27.decembra vo veku 37 rokov a v úplnej opustenosti od ľudí – v takej dokonalej opustenosti, že jediným svedkom jeho smrti je ,,len“ Boh. Zomiera sám na ulici pri popolniciach a jeho smrť je v toľkom podobná smrti Toho, Ktorého Janko miloval celým svojím srdcom.
Čo nám môže posolstvo Janka Havlíka povedať do života?
Žijeme v dobe, pre ktorú slovo ,,obeta“ stále viac stráca zmysel. Na tom krachujú priateľstvá, manželstvá, rodiny… Janko Havlík však ukazuje, že obeta – nezištná obeta robená z lásky – má skutočný zmysel a hodnotu. Obeta nás zušľachťuje, robí naše okolie radostným a posúva nás bližšie k Bohu. A o tom, že Boh na našu obetu odpovedá – o tom je aj svedectvo Janka Havlíka.
(Údaje podľa knihy Hrdinské svedectvo mladosti – Helena Sláviková, spracovala Gabriela Segíňová)