Vernisáž putovnej životopisnej výstavy o Jankovi Havlíkovi, rodákovi z Duboviec, ktorá začala svoju cestu po Slovensku konferenciou o jeho živote v Dubovciach v dňoch 22. až 23. októbra minulého roka, navštívili Dubovčania v nedeľu 26. februára. Všetkých tých, ktorí sa rozhodli o svojom rodákovi dozvedieť viac, no i širokú verejnosť, privítal krásny veľký moderný kostol Sv. Vincenta de Paul v Bratislavskom Ružinove. Autorkou a režisérkou výstavy je Mgr. arch. Helena Slavíková, ktorá Jankovi venovala veľkú časť svojej profesijnej kariéry.
Úvod vernisáže patril ženskému spevokolu z Duboviec, ktoré piesňami o Jankovi Havlíkovi priblížili povahu tohto neopakovateľného človeka. Spievané slovo potom nahradili krásne verše v podaní Prof. PhDr. Roberta Letza, ktorévystriedali úvodné privítanie z úst pátra Jozefa Nogu.
Starostka obce Dubovce, Mgr. Dana Dorothea Mikulová, vo svojom príhovore zdôraznila potrebu skutočných celebrít v dnešnom svete a dôležitosť vyznávania viery na verejnosti.
Páter Augustín Slaninka potom v krátkosti zhrnul životné príbehy Janka Havlíka, pričom ocenil jeho úžasné charakterové vlastnosti a pokoru, s ktorou prijímal svoj osud.
RNDr. František Mikloško si zaspomínal na obdobie komunizmu a ocenil Jankovu vernosť cirkvi. Taktiež poukázal na nadšenie Dubovskej pani starostky a jej zástupkyne, Ing. Kataríny Ondrušovej, ktoré kvôli procesu blahorečenia Janka Havlíka podnikli i cestu do Vatikánu.
Páter Srholec, Jankov spoluväzeň, si zaspomínal na ťažké časy prenasledovania katolíkov za vieru, pričom vyzdvihol ich utrpenie a diskrimináciu za vieru a lásku. Janka nazval „svedkom viery“, pričom jeho oduševnené „my nezabúdame“ a slová o tom, že momentálne na Slovensku nemáme organizáciu pre prenasledovaných veriacich, mnohým prítomným vyrazil dych.
Záverečné slová patrili Mgr. arch. Helene Slávikovej, ktorá porozprávala príbeh o tom, ako sa táto výstava stávala skutočnosťou. Po oslovení pátra Slaninku k napísaniu životopisu Jána Havlíka a po dokončení dvoch kníh (ukážky z prvej sú súčasťou výstavy), bola kontaktovaná starostkou Duboviec, ktorá dala podnet k zrealizovaniu výstavy. Ako Sláviková sama v závere povedala, „Jankov život je príbeh o zmysluplnosti ľudského utrpenia aj pre veriacich aj pre neveriacich, pretože bol človek, ktorý žil pre iných a bol úžasným príkladom pre svoje okolie.“
Samotný záver znovu patril Dubovským ženám v spevokole a následná svätá omša bola krásnym duchovným zážitkom pre všetkých prítomných. Neformálna recepcia po jej skončení sa potom niesla v milej priateľskej atmosfére.
Danica Štepanovská
