Proces blahore─Źenia ­čśçJ├ína Havl├şka­čśç post├║pil v R├şme do ─Ćal┼íej f├ízy

R├şm­čç╗­čçŽ 31. marca Proces blahore─Źenia ­čśçJ├ína Havl├şka­čśç post├║pil v R├şme do ─Ćal┼íej f├ízy. Vo ┼ítvrtok 30. marca 2023 zasadala Komisia teol├│gov, ktor├í po pre┼ítudovan├ş ­čôŁ dokumentu Positio super martyrio o Bo┼żom slu┼żobn├şkovi J├ínovi Havl├şkovi, ÔŤ¬seminaristovi Misijnej spolo─Źnosti sv. Vincenta de Paul ÔŤ¬, a vyslovila jednomyse─żn├ę pozit├şvne Ôťů votum.Toto rozhodnutie je v├Żznamn├Żm krokom k tomu, aby bol J├ín Havl├şk vyhl├ísen├Ż za ­čÖĆblahoslaven├ęho. Nasledova┼ą bude e┼íte pre┼ítudovanie spisu kardin├ílmi a biskupmi a napokon rozhodnutie ­čç╗­čçŽ Sv├Ąt├ęho Otca­čç╗­čçŽ.Kto bol J├ín Havl├şkÔŁôJ├ín Havl├şk je ­čĹ rod├íkom z Vl─Źkovian ne─Ćaleko Skalice, ktor├ę s├║ dnes s├║─Źas┼ąou obce Dubovce. Narodil sa 12. febru├íra 1928 ako najstar┼í├ş zo 4´ŞĆ det├ş. Rodina bola ve─żmi chudobn├í. Jeho rodi─Źia boli veriaci ─żudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktor├í bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pe┼ío do ┼íkoly v Hol├ş─Źi.V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal ┼żiakom apo┼ítolskej ­čĆź ┼íkoly Misijnej spolo─Źnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstan├ş v auguste 1944 boli ┼żiaci najprv premiestnen├ş do Trnavy, potom odi┼íli domov. Po skon─Źen├ş vojny sa Janko do Banskej Bystrice vr├ítil, aby ┼ít├║dium dokon─Źil. V m├íji 1949 zlo┼żil ­čÄô maturitu.O rok nesk├┤r, v m├íji 1950, bol Havl├şk spolu s ostatn├Żmi novicmi n├ísilne odvezen├Ż z apo┼ítolskej ┼íkoly do „pre┼íko─żovacieho ├║stavu“ v obci Kostoln├í. Nasledovali n├║ten├ę pr├íce pri stavbe ­čîŐPriehrady ml├íde┼że v Nosiciach, kde musel zosta┼ą do augusta 1950. Na┼íiel si potom podn├íjom v Nitre a pri zamestnan├ş pokra─Źoval v ┼ít├║diu ÔťŁ´ŞĆ teol├│gie.D┼ła 29. okt├│bra 1951 vtrhli do podn├íjmu ozbrojen├ę sily ┼átB, Havl├şk a jeho spolub├Żvaj├║ci boli zatknut├ş. Vo vy┼íetrovacej ­čĹ« v├Ązbe, kde bol podroben├Ż ­čĄť mu─ŹeniuÔŤô´ŞĆ, zostal 15 mesiacov. Vo febru├íri 1953 bol v Nitre v r├ímci procesu ┼átefan Kri┼ít├şn a spol. ods├║den├Ż za vlastizradu na 10 rokov v├Ązenia. Bol ­čÜö prevezen├Ż do pracovn├ęho t├íbora Rovnos┼ą u J├íchymova, kde pracoval v Ôśó´ŞĆ ur├ínov├Żch baniach.Na konci leta ­čî× 1958 bol ÔÜľ´ŞĆ ob┼żalovan├Ż druh├Żkr├ít kv├┤li misijnej slu┼żbe spoluv├Ąz┼łom. ─îakala ho vy┼íetrovacia v├Ązba v Ruzyni, kde bol podroben├Ż ┼ąa┼żkej ­čĄť psychickej tyranii, takzvan├ęmu „mu─Źeniu v bielych­čžĄ rukavi─Źk├ích“. Pri ÔÜľ´ŞĆ s├║dnom procese mu bol trest ­čö║ nav├Ż┼íen├Ż o ─Ćal┼í├ş rok. Jeho zdravotn├Ż ­čĄĺ stav bol v┼íak u┼ż v roku 1960 nato─żko zl├Ż, ┼że musel by┼ą prevezen├Ż do v├Ązenskej nemocnice vo Valdiciach. Po nieko─żk├Żch mesiacoch bol premiestnen├Ż do v├Ązenskej nemocnice v Ilave.V okt├│bri 1962 bol s├şce prepusten├Ż na ­čĽŐ´ŞĆ slobodu, ale s podlomen├Żm ­čĄĺ zdrav├şm, na ktorom sa v├í┼żne podp├şsalo fyzick├ę tr├ípenie i psychick├ę stresy. ÔťŁ´ŞĆ Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na n├ísledky ne─żudsk├ęho zaobch├ídzania a mu─Źenia. V s├║─Źasnosti je v procese blahore─Źenia. Diec├ęzna f├íza procesu ­čśçblahore─Źenia trvala necel├Żch p├Ą┼ą rokov. Uzavreli ju 24. febru├íra 2018. V s├║─Źasnosti je v tzv. pracovnej f├íze v R├şme.

Zdroj: TK KBS

Zverejnen├ę 2. apr├şla 2023.
Bez ├║pravy .